Gigantický kanón BR-17 sa stal jedným z tých typov domácich zbraní, ktoré nestihli začať vojnu. Vyhliadky na zbraň boli obrovské, ale v praxi nešlo všetko tak hladko, ako by sme chceli. Čoho teda bolo obrovské sovietske delo schopné, odkiaľ sa vzalo a ako sa vyvíjal jeho osud počas druhej svetovej vojny?
V roku 1938 došlo k Mníchovskej dohode medzi západnými demokraciami a Treťou ríšou, v dôsledku ktorej bolo Česko-Slovensko anektované nacistami. V tom čase sa v krajine sústreďovala pôsobivá priemyselná výroba. Aké boli náklady len na strojársky koncern "Škoda", ktorý sa zaoberal aj výrobou zbraní a vojenskej techniky. Vyvinuté "Skoda" a delostrelecké systémy. V roku 1939 uzavrel Sovietsky zväz dohodu s Ríšou a bol uzavretý pakt Molotov-Ribbentrop.
V predvojnovom útlme obchod pokračoval, a to aj s technikou. Sovietsky zväz kúpil technickú dokumentáciu a vzorky pre dva ťažké delostrelecké systémy od koncernu Škoda. Prvým je 210 mm kanón. Druhým je 305 mm kanón. V budúcnosti tieto systémy dostanú vo výrobe indexy Br-17 a Br-18. Predpokladalo sa, že oba systémy nasýtia batérie pred začiatkom novej vojny. To sa však nikdy nestalo.
>>>>Nápady na život | NOVATE.RU<<<<
Do roku 1941 mala Červená armáda 8 úplne hotových 210 mm kanónov modelu Br-17 z roku 1939. Kvôli nestabilite na fronte a neustálemu ustupovaniu sa však velenie rozhodlo neriskovať umiestnenie nových superťažkých zbraní na front. Problém bol aj v tom, že nestihli vyrobiť dostatok munície pre Br-17. Zbraň teda ležala v košoch vlasti až do roku 1944, kým nebola poslaná na front. Br-17 bol rozdelený medzi 4 batérie jedného delostreleckého pluku, po 2, ako výstuž pre delá Br-2 kalibru 152 mm.
V bojovej polohe vážilo 210 mm kanón Br-17 44 ton. Rýchlosť streľby pištole dosiahla 0,5 náboja za minútu. Z pištole sa strieľalo hlavne vysoko výbušnou muníciou 53-F-643 s hmotnosťou 133 kg. S počiatočnou rýchlosťou pohybu takejto munície 800 m / s mohol delostrelecký systém vrhnúť projektil na vzdialenosť 28 km. Dnes je niekoľko zostávajúcich zbraní Br-17 možné vidieť v múzeách v Petrohrade, Moskve, Perme a Verkhnyaya Pyshma.
Ak sa chcete dozvedieť ešte zaujímavejšie veci, mali by ste si prečítať o prečo všeobecne priemerná Airacobra na východnom fronte sa stalo kľúčovým lietadlom.
Zdroj: https://novate.ru/blogs/100122/61805/