Dnes smerujem domov, po ceste som vletel do semaforu „Traffic light“ pre obilniny a instantné rezance. V krajine sa plánuje položiť pórobetón. Na varenie nebude vôbec čas. Preto z času na čas zjem „pašu“.
Prechádzajúc okolo paliet s tovarom som si všimol tégliky s medom. Ako hovorilo balenie Prírodné, kvetinové. Jeden kg za 173 rubľov s kopejkami.
Je to veľmi lacné. Nedávno som si objednal med z altajského mobilného včelína, takže jeden kilogram ma tam stál 500 rubľov, plus dodávka. Článok o včelíne na kolesách tu.
Teraz skontrolujem prirodzenosť týchto dvoch druhov medu. Najskôr však venujte pozornosť baleniu medu „semafor“. Sú tam zaujímavé informácie. Označil som to červenou farbou.
Med sa zberá v roku 2019. A zabalené v júli 2020. Ale zároveň po roku nebol med poťahovaný cukrom. Zvláštne... Viem, že niektoré druhy medu nie sú kandizované, ale kvetinové by mali mať. V poslednej dobe. Balenie navyše naznačuje, že prírodný med ...
Na overenie pravosti medu som sa rozhodol použiť neobvyklú metódu. A to testovanie biologickej pamäti žltej látky.
Prvým predmetom je med z včelína Klimov, ktorý sa posiela poštou:
Za to som vzal tanier. Nakvapkala som do nej med.
Naplnil ju vodou
Voda v tanieri sa začala hojdať. Po krútení sa objaví voštinový vzor:
Keďže to na bielej doske nie je veľmi vidieť. Pokus som zopakoval na tmavšom:
Ako vidíte, med si pamätá, kde bol uložený - vo voštinách. Preto sa snaží opakovať ich formu.
Kontrola medu zo semaforu
Opakoval som to isté.
Na bielom tanieri nie je výsledok veľmi viditeľný. Preto, aby som vás netrápil, ukážem vám výsledok opakovaného experimentu, ale už na tmavších jedlách:
Podľa môjho subjektívneho názoru je na poslednej fotografii „voštinový obrázok“ zaoblenejší ako ten čerstvý z altajského včelína. Musíme však vzdať hold, med na semafore je prirodzený. Chuť je ale dosť drsná-sladká. Nie je tam nijaká veľmi aróma, možno je to tým, že sa dlho skladovala. Priatelia, čo si o tom myslíte?