Nedávno sa mi stala dosť prekvapujúca príhoda. Chcem vám o tom dnes povedať.
Všimol som si, že suseda v krajine sype na svoje postele akúsi nepochopiteľnú sivú hmotu. Spočiatku sa mi zdalo, že je to popol. Šedá farba však bola znepokojená. Suseda sa po chvíli priznala, že liala najbežnejší cement!
Samozrejme, bol som prekvapený. S ničím takým som sa nestretol. Po pochopení mojej reakcie sa žena rozhodla povedať viac o „záhradnom triku“.
Raz v televízii videla, že záhradkári používali na mulčovanie jahôd a papriky zmes ihličia zo smrekového prášku a drveného popola.
Pokiaľ tomu dobre rozumiem, hostiteľ programu povedal, že hlavnou výhodou takéhoto mulčovania je, že zmes neumožňuje slnečným lúčom preniknúť hlboko do zeme. Z pôdy sa navyše odparuje vlhkosť.
Ale stále som nechápal, prečo sused potreboval cement. Opýtal som sa teda ešte raz. Viete, čo mi odpovedala táto milá a naivná žena? Že slnko nezáleží na tom, na čo svieti, a lúče sa budú odrážať od čohokoľvek. Zo šedej našla suseda iba cement, a tak sa rozhodla dať to na podnikanie.
Dospel som k záveru, že televízny moderátor sa zameral na farbu mulča, bez toho, aby sa zameral na zloženie a frakciu zmesi. To je to, čo zmiatlo môjho suseda. Okamžite som jej dal prednášku, povedal som jej o zložení cementu. Uviedol, že vápenec a hlina sa spekajú a ak sa do tejto zmesi pridá sadra, bude to zjavne trpieť na úrodnosť pôdy.
Našťastie sa mi podarilo dostať k susedovi. Rýchlo odstránila cement z postelí.
Takto som jej zachránil úrodu! )))
Už ste niekedy počuli z televíznej obrazovky neurčité a nie hlúpe odporúčania? Napíšte do komentárov, aby sa ostatní nedostali do pasce, ako napríklad môj sused. 😉