Kuriózny incident sa stal v čínskom meste Sia-men. Po 5 rokoch prevádzky sa obrovská autobusová stanica, ktorá má 2 poschodia pod zemou a 3 nad ňou, ocitla v ceste novej rýchlostnej železnici. V takýchto prípadoch sú budovy jednoducho zbúrané a postavené inde, ale čínski inžinieri išli na trik, rozhodli sa presunúť jeden koniec terminálu s hmotnosťou 30 tisíc ton. ton na... inej ulici, a to je až 288 metrov, a to dokonca v uhle 90 stupňov! Čo vzišlo z tohto podniku a stálo to za to toľko sa namáhať, pokúsime sa na to prísť.
Keď bola v roku 2015 postavená rozsiahla autobusová stanica v meste Sia-men v provincii Fujian na juhovýchode Číny, nebolo vidno ani náznak problémov. Život si však robí svoje vlastné úpravy, ktoré si vyžadujú maximálne rozšírenie priestoru a zavedenie nových dopravných uzlov a pobočiek. Podľa nového územného plánu výstavby mesta by v tejto zóne mala prechádzať vysokorýchlostná železničná vetva, ktorú nie je možné nijako posunúť. Kvôli tomuto projektu sa ukázalo, že centrálna časť 162 metrovej budovy stanice je cez plátno. Budova sa požadovala buď zbúrať, alebo presunúť na inú ulicu.
Po dôkladných výpočtoch a zdĺhavých diskusiách s inžiniermi a staviteľmi sa úrady napriek tomu rozhodli terminál ponechať nedotknutý. V čo najkratšom čase bol vypracovaný postupný plán presunu autobusovej stanice. Práce komplikovala skutočnosť, že päťpodlažná budova má pomerne veľkú šírku 37 m, ba dokonca aj dve plnohodnotné podzemné podlažia.
Ale to nie je všetok problém. Tento neočakávaný pohyb vyžadoval, aby sa stanica „otočila“ o 90 stupňov horizontálne, pričom ako stred sa použila jej jedna strana. V tomto prípade by sa odvrátená strana terminálu mala „prejsť“ na inú ulicu a mala by obsahovať polkruh dlhý 288 metrov!
Prirodzene, takýto problém sa nedá vyriešiť hneď, preto sa práce začali vyprataním pozemku, na ktorý sa plánovalo presunúť budovu. Terminál tiež musel byť odstránený od základu na starom mieste a v novom ho bolo potrebné prestavať. Potom sa na vyčistenej ploche koľajnice uložili do polkruhu vo forme ventilátora a pod samotnú konštrukciu sa namontovalo 532 hydraulických zdvihákov ovládaných počítačovým programom. Práve oni budovu zdvihli tak, aby sa postupne dostala až ku koľajniciam, na ktorých sa centimeter po centimetri presúvala do konečného bodu trasy. Celý proces zahŕňal zdviháky rozdelené do dvoch skupín, ktoré fungovali striedavo.
PREČÍTAJTE SI TIEŽ: Prečo boli počas revolúcie námorníci zabalení do guľometných pásov
Neustály pohyb budovy vpred spôsoboval pretrvávajúci pocit, že kráča v doslovnom zmysle slova. Hydraulické zdviháky pracovali 24 hodín denne a autobusová stanica, ktorá váži viac ako 30 tisíc. ton, počas tejto doby bol posunutý najmenej o 10 m.
Celkovo celý proces prípravy a „presunu“ na nové miesto trval 40 dní. A to je oveľa rýchlejšie ako rozobrať budovu a potom ju postaviť úplne od nuly.
>>>>Nápady na život NOVATE.RU<<<
Zaujímavý fakt: Pre stavbu autobusovej stanice v roku 2015 utratilo sa takmer 39 miliónov dolárov, ale jeho pohyb stál „zelený“ 7,5 milióna. A to aj bez zohľadnenia premrštenej sumy za demontáž, ak k nej došlo. Číňania sa teda rozhodli správne, keď sa rozhodli pre taký neočakávaný projekt, ktorý bol korunovaný úspechom.
Napriek tomu, že pohyb obrovských štruktúr je dosť zriedkavý, nevymysleli ho Číňania a ani teraz. Pokusy s „pohyblivými“ kaštieľmi sa začali uskutočňovať najmä v 15. storočí, obzvlášť pôsobivé Ulica Tverskaya v Moskve sa preslávila pohybmi nehnuteľností.
Zdroj: https://novate.ru/blogs/191020/56410/