Stredoveká knižná tvorba bola vždy zaujímavá pre bádateľov i laikov, pretože nielen texty, ale aj dizajn rôznych rukopisov v sebe často nesie množstvo unikátnych informácií. Našli sa v nich však aj také ilustrácie, ktorých pôvod a význam nie je ani dnes zďaleka úplne pochopený. Hovoríme o obrázkoch, ktoré boli nakreslené na okrajoch kníh a často tam boli vyobrazené scény bojov rytierov s... slimákmi.
Historici našli desiatky stredovekých rukopisov neobvyklých v dizajne, kde boli na okrajoch umiestnené obrázky, ktoré nemali nič spoločné s významom textu. Vo Francúzsku je týchto príkladov najviac a kresby mimo hlavného obsahu sa nazývali marginálie. Mali aj iné, oveľa nápadnejšie meno - „droleri“, čo sa z francúzštiny prekladá ako „excentricita“. Vyznačovali sa vysokou detailnosťou a sýtosťou odtieňov pri relatívne malej veľkosti.
Ale najvýraznejšie medzi stredovekými vyvrheľmi boli tie, ktoré zobrazovali bitky rytierov s „monštrami“ v podobe obrovských jednorožcov alebo slimákov. A ak sa ešte dá nejako vysvetliť logika objavenia sa prvého v podobe strašného nepriateľa, tak s hádankou démonizácie slimákov sa historici boria už desaťročia. Podľa Novate.ru sa prvé takéto bojové scény objavili v knihách okolo konca 13. storočia.
Zaujímavý fakt: takéto ilustrácie mohli zdobiť nielen rukopisy. Známy je aj obraz bojovej scény rytiera so sekerou a slimáka so psou hlavou, ktorý je umiestnený na priečelí katedrály Saint-Jean v Lyone.
Obraz slimákov na takýchto obrázkoch bol iný. Napríklad často kreslili hlavu psa, mačky alebo jeleňa. Veľkosťou mohli často presahovať rozmery rytierov, ktorí s nimi bojujú, a niekedy aj naopak - boli zobrazovaní ako celkom malí. Niekedy sa ženy a dokonca aj iné zvieratá, ako sú draci, psy, opice a dokonca aj zajace, ukázali ako odporcovia slimákov na okraji.
Najväčšou záhadou takýchto obrazov je však, samozrejme, výber súpera pre udatného rytiera. Výskumníci predložili veľa verzií, ktoré sa snažia vysvetliť, prečo sa zdanlivo neškodný mäkkýš v ulite javil ako také hrozné monštrum. Koniec koncov, v mnohých margináliách a obrazoch s podobným dejom sa rytier dokonca objavil ako porazená „strašná príšera“ a žiadajúca o milosť obrovského slimáka.
Jednou z najbežnejších hypotéz o tomto umiestnení slimákov je predpoklad mystickej svätožiary, ktorou boli tieto stvorenia obdarené v stredoveku. Takže podľa Novate.ru, ak bol slimák spočiatku spojený s obozretnosťou a opatrnosťou, neskôr získal symboliku zbabelosti. Nesmelý slimák sa v tom čase stal dokonca postavou v literárnych dielach, napríklad v románe o líške. Vedci preto naznačujú, že obraz slimáka ako strašného monštra bol akousi alegóriou brnenie samotných rytierov, ktorí sa spútali od hlavy po päty v brnení, bez toho, aby nepriateľovi na bojisku, išiel von. Ilustrácia bitiek rytiera a obrovského slimáka bola teda vyjadrením posmešného postoja k zbabelosti stredovekých bojovníkov v brnení.
Ďalší nezvyčajný návrh naznačuje, že vo forme slimákov na niektorých z týchto obrázkov by mohol zástupcovia ľudu Longobardov, alebo Longobardov, ktorí sa preslávili v celom európskom spoločenstve svojimi zbabelosť. História už vtedy poznala niekoľko príkladov, keď longobardskí bojovníci jednoducho utiekli z bojiska, napríklad počas bitky s armádou Karola Veľkého.
Navyše, hlavne títo ľudia v rozľahlosti Francúzska lovili úžeru, čo bolo považované za veľmi hanebné zamestnanie. A pri akomkoľvek prejave nebezpečenstva sa Longobardi schovali doma, ako tie slimáky vo svojich uličkách. Živým príkladom zosmiešňovania zbabelosti týchto ľudí bola populárna stredoveká báseň s výrečným názvom „Na Longobard a slimák“, ktorý by sa mohol stať jedným zo zdrojov objavenia sa marginálie so zápletkou bitky rytiera a slimáky.
Menej populárnou verziou vzhľadu slimáka na obrázkoch ako zaprisahaného nepriateľa bola ich sláva medzi ľuďmi ako ušľachtilí škodcovia poľnohospodárstva. V stredoveku dokonca často prebiehali pokusy so slimákmi, ale aj s húsenicami, chrobákmi a potkanmi. Tento predpoklad však nedokáže vysvetliť, prečo s obrovskými slimákmi na záberoch bojujú práve rytieri, a nie roľníci, pretože to mnohí výskumníci považujú za nepravdepodobné.
Ďalšou možnosťou, prečo kresby na okrajoch vyzerali práve takto, bolo tvrdenie, že slimáky sú spájané s predstaviteľmi aristokratickej vrstvy. Mnohým ľuďom sa zdali byť takými mäkkýšmi, ktorí celý život robia len to, že sa pomaly plazia po kariérnom rebríčku a uchádzajú sa za to svojim nadriadeným. Preto sa verí, že pomocou takýchto obrazov bol spôsob života aristokratov zosmiešňovaný.
>>>>Nápady na život | NOVATE.RU<<<<
Boj proti slimákovi na okraji sa prirovnáva aj k nekonečnému boju rytierov proti hriechu žiadostivosti. Vzhľadom na skutočnosť, že mäkkýš má mužské aj ženské pohlavné orgány, bol v staroveku zosobnený fyzickou žiadostivosťou. Celkom blízko k vyššie uvedenému je aj verzia, že slimák na ilustráciách by mohol zosobňovať paroháča. Existuje aj filozofickejší prístup k vysvetleniu ich zobrazovania ako monštier – spájali sa s nevyhnutne aktuálnou dobou, s ktorou sa rytieri pokúšali bojovať.
V dlhej sérii zdôvodnení fenoménu „slimačích“ marginálov bolo miesto aj jedno čisto praktické. Je teda známe, že v stredoveku bola kniha skutočným pokladom a starali sa o ňu ako o zrenicu oka. Ale slimáky boli známymi škodcami rukopisov. Preto najpoverčivejší ľudia tej doby mohli na okrajoch stránok zobrazovať scény bojov s nimi ako akýsi amulet knihy.
Chcete sa dozvedieť viac o populárnych, no nepresných informáciách o brneniach stredovekých bojovníkov? Potom si prečítajte: 7 školských mylných predstáv a úprimných mýtov o rytierskom brnení
Zdroj: https://novate.ru/blogs/050522/62902/