Na internete sa môžete stretnúť s názorom, že v Európe a širšie na Západe pohánkovú kašu nejedia vôbec. Hneď je potrebné poznamenať, že takéto tvrdenia nie sú tak ďaleko od pravdy, hoci v skutočnosti nie je všetko také jednoduché a jednoznačné. Skúsme teda prísť na to, prečo po hlavnej kaši bývalého sovietskeho priestoru nie je dopyt v iných častiach sveta.
Po týchto vašich „internetoch“ sa motá zvláštny názor, že pohánka sa jedáva len v Rusku, na Ukrajine a Bielorusko a zvyšok sveta považujú túto obilninu za plodinu nízkej kvality, ktorá je vhodná len na kŕmenie hospodárskych zvierat. V skutočnosti nie je. A ak na to príde, mnohé iné plodiny, ktoré ľudia jedia, sa používajú na kŕmenie hospodárskych zvierat vrátane ľudí. Nie je na tom teda nič zvláštne a rúhavé, najmä preto, že kravské mlieko a bravčové mäso sú potom veľmi chutné.
Takže Čína je rodiskom pohánky. Práve tam sa táto plodina udomácnila a začala sa používať ako potrava. Stalo sa to asi pred 5 tisíc rokmi. Ako presne sa pohánka dostala do Európy, ťažko povedať. Stalo sa tak buď vďaka arabským obchodníkom v 8. storočí, ktorí ho priviezli buď po Veľkej hodvábnej ceste, resp s pomocou Tatárov už v XIII. storočí, ktorí naraz zajali určitú časť Eurázie a vybudovali jedinú ríšu Džingischán.
>>>>Nápady na život | NOVATE.RU<<<<
Kedysi v slovanských a pobaltských krajinách sa obyvateľom pohánka okamžite nepáčila, hoci spotreba tejto obilniny neustále rástla. Pestovanie pohánky sa začalo nielen v Rusku, ale aj v Poľsku a potom v pobaltských štátoch. Rozkvet výroby pohánky pripadol na obdobie neskorej ruskej ríše. Móda na pestovanie tejto kaše sa zachovala aj v Sovietskom zväze. Po celú tú dobu bola pohánka v Európe dobre známa, no masovo sa pestovala len v niekoľkých krajinách. Hlavne vo Francúzsku a Taliansku.
Nielen v týchto krajinách však jedia „turecké obilie“. Okrem spomenutých krajín sa pohánka pevne zapísala do národnej kuchyne Španielska, Belgicka, Portugalska a Grécka. Pravda, nie všade sa používa ako kaša. Pomerne často sa múka vyrába z pohánky a mení ju na cestoviny alebo pečivo. Najmä vo Francúzsku sa pohánka mení hlavne na palacinky. Môžeme teda povedať, že vyhlásenia o nejakom odmietnutí pohánky v iných krajinách nie sú konzistentné. Aj keď, samozrejme, najväčšiu obľubu si táto kultúra získala v bývalom ZSSR.
Ak sa chcete dozvedieť ešte zaujímavejšie veci, mali by ste si prečítať o 6 obľúbených receptov zo škôlkyktoré boli pripravené v ZSSR.
Zdroj: https://novate.ru/blogs/110422/62686/