V dávnych dobách žili kone vo voľnej prírode v obrovských stádach. Je ľahké uhádnuť, že ich potom nikto neobúva. Vynára sa logická otázka: prečo ľudia po skrotení začali podkúvať kone, ak sa úžitkovému zvieraťu vo voľnej prírode darí aj bez kovových topánok? Pokúsme sa pochopiť tento problém.
Ľudia si koňa skrotili veľmi dávno, približne v 7.-6. tisícročí pred Kristom. Ale ľudia sa naučili podkúvať kone relatívne nedávno. Dodnes nám archeológia jednoznačne hovorí, že podkovávanie začalo niekde v 4. – 3. storočí pred Kristom. Navyše, prvé podkovy boli veľmi odlišné od toho, na čo sú moderní ľudia zvyknutí. Najprv sa podkovy vyrábali z kože, dreva a látky. Kovová podkova je ešte neskorším vynálezom. Systematicky sa v Rímskej ríši začali podkúvať kone a dobytok. Rímska podkova sa volala „hipposandalia“.
Prvé podkovy, vrátane rímskych, boli pripevnené na konské kopyto bez klincov. Podkovy na ukhnaloch (klincoch) sa objavili už v stredoveku a stali sa skutočným prelomom, pretože všetky predchádzajúce podkovy, nosené ako topánky, často viedli k rozvoju kožných ochorení v zvierat. Načo však potrebujeme podkovu, ak sa kôň v prírode zaobíde aj bez nej? Sú na to presne dva dôvody: zaťaženie a povrch.
V 10 z 10 prípadov je kôň skrotený človekom využívaný na určitú prácu, vystavený neustálemu stresu. Nosiť na sebe tvora s dvoma dolnými končatinami je tiež práca, ktorú evolúcia nezabezpečuje. Človek váži v porovnaní so samotným koňom trochu, ale už dosť na to, aby sa jej kopytá začali rýchlejšie opotrebovávať. Keď kôň vykonáva ešte náročnejšiu prácu, opotrebenie kopýt sa zrýchľuje. Aby sa tomu zabránilo, je potrebná podkova.
>>>>Nápady na život | NOVATE.RU<<<<
Pokiaľ ide o povrchy, vo voľnej prírode kone spravidla žili tam, kde museli jazdiť na mäkkej trávnatej pôde. S rozvojom „mestskej civilizácie“ sa kone čoraz častejšie začali pohybovať po tvrdých povrchoch, čo tiež výrazne zrýchlilo mieru opotrebovania kopýt. Poľná cesta je už celkom dosť na to, aby sa zvieraťu obrúsili kopytá. V tomto ohľade podkova plní aj ochrannú funkciu.
Je dôležité pochopiť, že zrýchlené opotrebovanie kopýt je spojené so skutočnosťou, že kôň si zarobí zranenie nohy. V tomto prípade zviera odmieta stúpiť na boľavú nohu alebo to robí veľmi neochotne. Je nemožné jazdiť alebo pracovať na takomto koni. Okrem toho existujú špeciálne odrody terapeutických ortopedických podkov na liečbu chorôb a zranení.
Ak sa chcete dozvedieť ešte zaujímavejšie veci, mali by ste si prečítať, čo to je Jakutský kôň: ako môže toto plemeno žiť pri -70 stupňoch.
Zdroj: https://novate.ru/blogs/211121/61335/