Každý, kto videl zábery rímskych legionárov, najmä z obdobia neskorej republiky a impéria, si mal všimnúť, že boli oblečení v celkom jednoduchej vojenskej výstroji. Najmä na uniforme rímskych legionárov kontrastujú južní a východní susedia fenickej a helenistickej kultúry, ktorých vojaci si pravidelne zdobili prilby hrebeňmi z konských vlasov. V tom istom čase Rimania stále nosili nejaké hrebene. V prvom rade to boli centurioni a ich asistenti opcií. Vynára sa otázka: prečo len oni mali takú výzdobu?
Centurion v légii je mimoriadne dôležitá a cenná osoba. Moderným spôsobom ho možno bezpečne nazvať predstaviteľom nižšieho dôstojníckeho zboru. Od „bradatých“ čias ranej republiky centurioni velili nad najmenšími taktickými formáciami: centúriou, alebo podľa nášho názoru stovkou. Od týchto ľudí teda priamo záviselo riadenie armády na bojisku. Centurioni boli vybraní spomedzi obyčajných vojakov, ktorí už stihli dokázať, že zvládnu takú náročnú prácu.
Okrem priameho vedenia v boji to bol stotník, ktorý nahradil legionárov počas ťaženia otca aj matku. Stotník musel v oddiele udržiavať disciplínu: nevinných trestať a nevinných odmeňovať. Zaoberal sa vojenským výcvikom podriadených, sledoval zdravotný stav vojakov a morálku a bezchybne kontroloval výstroj legionárov. Zároveň sa vždy osobitná pozornosť venovala obuvi, ponožkám, ako aj stavu turistického oblečenia.
Samotný stotník musel byť zároveň skúseným mužom vo vojenských záležitostiach, ktorý dokonale ovládal umenie používať zbrane. Staroveký rímsky historik Vegetius napísal, že centurioni vyberajú ľudí pevných, vytrvalých, disciplinovaných a silných, s veľkou fyzickou silou. Rimania zároveň považovali za najdôležitejšie cnosti nižších dôstojníkov ostražitosť a pracovitosť, ochotu plniť rozkazy a neuvažovať nad nimi nad rámec toho, čo je nevyhnutné.
Centurioni za svoju službu dostávali päť platov radových legionárov. Pre porovnanie, veteráni legionári dostávali 1,5 platu a vojenskí špecialisti (lekári, úradníci, inžinieri) - 2 platy legionárov. Stotník mal nárok na samostatnú mulicu na prepravu vecí a v niektorých prípadoch aj na jazdeckého koňa. Počas vyrezávania vojnovej koristi dostal aj stotník viac ako všetci ostatní. V neskoršom období mohol mať veliteľ aj osobného referenta a pomocníka. Centurioni mali tiež privilégium nosiť meč na ľavej strane a nie na pravej, ako mali nosiť všetci ostatní legionári.
Najvýraznejším prvkom výbavy každého stotníka bol samozrejme hrebeň z vlásia na prilbe.
Bol inštalovaný pomocou špeciálneho statívu a zásuvky. Na rozdiel od všeobecného stereotypu tieto hrebene neboli nevyhnutne červené. Často sa vyrábali aj biele. V rímskej armáde sa objavili celkom zjavne vďaka gréckym susedom. Ak však v Hellase mohol takýto hrebeň nosiť takmer každý pešiak hoplitov, tak v rímskej armáde sa spoliehali len na dôstojníkov. Odtiaľ pramení ich účel – s takouto ozdobou sa dôstojník na bojisku vždy ľahko a rýchlo identifikuje. Ak v Grécku boli hrebene väčšinou ozdobou, tak v Ríme začali plniť prísne úžitkovú identifikačnú funkciu.
>>>>Nápady na život | NOVATE.RU<<<<
Ak sa chcete dozvedieť ešte zaujímavejšie veci, určite si prečítajte o rímsky gladius: prečo na rukoväti meča nebola stráž, ale bolo tam veľké „jablko“.
Zdroj: https://novate.ru/blogs/280721/59941/
JE TO ZAUJÍMAVÉ:
1. Prečo Alexander Veľký nešiel na západ a nezajal Rím
2. Prečo nosia americkí muži tričko pod košeľou?
3. Prečo je indické zlato veľmi žlté a odkiaľ sa tam toľko berie od žien?