Prečo Alexander Veľký nešiel na západ a nezajal Rím

  • Dec 13, 2021
click fraud protection
Prečo Alexander Veľký nešiel na západ a nezajal Rím

Alexander Veľký je považovaný za jedného z najvýznamnejších ľudí v histórii ľudstva. Nie všetci moderní ľudia plne chápu, ako veľké kruhy na vode opustili Alexandrovu kampaň do Ázie. Bez tejto kampane by neexistovala žiadna myšlienka univerzálneho impéria, žiadnej rovnosti ľudí a dokonca ani dnes známych univerzalistických náboženstiev. Dnes sa však nebudeme baviť o tomto, ale o tom, prečo sa Macedónci presunuli na východ a o západný smer vôbec neprejavili záujem. Koniec koncov, existoval napríklad staroveký Rím?

Zatiaľ čo sa Gréci navzájom vyvražďovali v peloponézskej vojne, Macedónsko rástlo a silnelo. | Foto: wargaming.net.
Zatiaľ čo sa Gréci navzájom vyvražďovali v peloponézskej vojne, Macedónsko rástlo a silnelo. | Foto: wargaming.net.
Zatiaľ čo sa Gréci navzájom vyvražďovali v peloponézskej vojne, Macedónsko rástlo a silnelo. | Foto: wargaming.net.

-Poďme bojovať!
-Ukáž peniaze...


Práve takýmto krátkym dialógom by sa dal charakterizovať možný vzťah medzi Macedónskou ríšou Alexandra Veľkého a ranou rímskou republikou. Základ Alexandrovej ríše položil jeho otec, cár Filip II. Macedónsky, ktorý žil v rokoch 383 až 336 pred Kristom. Alexander Veľký sa narodil v roku 356 pred Kristom. Tá doba bola začiatkom úpadku klasického Grécka: grécko-perzské vojny utíchli takmer pred storočím, pred necelými sto rokmi vypukla peloponézska vojna medzi Aténami a Spartou o nadvládu v r polostrov. Dlhotrvajúca politická a vojenská kríza (ako aj bohaté dary z Perzie) umožnili nástup nového hráča, Macedónska, na grécku arénu.

instagram viewer

Filip II. Macedónsky ako prvý premýšľal o vytvorení obrovskej ríše. | Foto: armflot.ru.
Filip II. Macedónsky ako prvý premýšľal o vytvorení obrovskej ríše. | Foto: armflot.ru.

Napriek „západu slnka“ bolo pre obyvateľov Peloponézu stredom sveta práve Grécko. Je dôležité pochopiť, že pred panovaním Filipa II. Macedónskeho sa myšlienka vytvorenia univerzalistických impérií so zahrnutím „barbarských“ krajín do hláv gréckych vládcov často neobjavovala. Gréci mali kolónie v Malej Ázii, Taliansku, Čiernom mori, Sicílii, Afrike – ale nič viac. Kultúra a myslenie vtedajších Grékov bolo výlučne lokálne a polis. A čo je najdôležitejšie, z ekonomických dôvodov Gréci nemali reálne možnosti a potrebu uskutočniť takú agresívnu vonkajšiu expanziu.

Všetko bohatstvo bolo na východe. | Foto: ru.kinorium.com.
Všetko bohatstvo bolo na východe. | Foto: ru.kinorium.com.

Macedónsko je iná vec. Počas grécko-perzských vojen sa budúce Macedónsko postavilo na stranu Perzie. Peržania bohato zaplatili za spoluprácu severných príbuzných Grékov. Keď sa Atény a Sparta začali navzájom rezať, nastal pre Macedónsko úrodný čas na pokojný vývoj a postupné zjednotenie. Výsledkom bolo, že v čase Filipa sa severné krajiny zmenili na celkom organizovanú silu, ktorá sa nahromadila ekonomický potenciál s cieľom premeniť ho na násilie, ktoré prinesie ešte väčší ekonomický výhod. Žiadny z polisových štátov dolného a stredného Grécka nič také nemal.

Alexander bude mať čas vybudovať impérium a zomrieť a jeho diódy budú mať čas nahlodať sa navzájom viac ako raz, kým Rím povstane. | Foto: u-teti-soni.blogspot.com.
Alexander bude mať čas vybudovať impérium a zomrieť a jeho diódy budú mať čas nahlodať sa navzájom viac ako raz, kým Rím povstane. | Foto: u-teti-soni.blogspot.com.

Najprv sa macedónska expanzia vyliala na hlavu najbližšieho najbohatšieho suseda – gréckych mestských štátov. Ale kde inde bolo bohatstvo? Na juhu a východe, vo vzdialených krajinách, kadiaľ vedú najbohatšie obchodné cesty z ďalekej Ázie, vrátane Veľkej hodvábnej cesty. Preto sa Macedónci už za Alexandra Veľkého s vojnou presunuli do Perzskej ríše, ktorá sa v tom čase už rozpadla na kusy v dôsledku občianskej vojny a krízy centrálnej vlády. Alexandrova cesta sa začala v roku 334 pred Kristom. Práve vtedy ambície a sny mladého dobyvateľa dali tvar objektívnej ekonomickej túžbe teraz zjednoteného Grécka expandovať získavaním nových zdrojov, bohatstva, pôdy a otrokov.

V časoch Alexandra bol Rím iba malou, nenápadnou polis. Foto: Pinterest.
V časoch Alexandra bol Rím iba malou, nenápadnou polis. Foto: Pinterest.

Ale Gréci a Macedónci nemali potrebu ani záujem ísť na západ. Že existujú nejaké územia a „polodivoké“ národy, Gréci veľmi dobre vedeli vďaka kolóniám, ktoré ležali na pobreží až po Pyrenejský polostrov. Ale čo sa im malo vziať? Rím už vtedy existoval, no v tom čase to bolo len malé mesto, ktoré aktívne bojovalo so svojimi susedmi. V roku 327 pred Kristom začnú synovia Marsu druhú etruskú vojnu o nadvládu na polostrove (ktorá nebude posledná). Na pozadí Alexandrovho ťaženia v Perzii vyzerajú všetky vojny ranej Rímskej republiky ako boj medzi chlapmi z dvoch rôznych oblastí. Prejde ešte mnoho desaťročí konfliktu, kým Rím bude môcť najprv vyhlásiť svoje nároky na celý región a potom na celý známy svet. Kým sa to však stane, Alexander a všetci jeho dedičia-diadochovia zomrú.

>>>>Nápady na život | NOVATE.RU<<<<

Rímu bude trvať ešte takmer 100 rokov, kým bude pripravený expandovať zo svojho polostrova. | Foto: kartinkin.com.
Rímu bude trvať ešte takmer 100 rokov, kým bude pripravený expandovať zo svojho polostrova. | Foto: kartinkin.com.

Ak sa chcete dozvedieť ešte viac zaujímavostí o dňoch minulých, mali by ste si o tom prečítať Rímske Koloseum: prečo sú steny amfiteátra v dierach ako hlava syra.
Zdroj:
https://novate.ru/blogs/250721/59898/

JE TO ZAUJÍMAVÉ:

1. Prečo sa na amerických predmestiach stavajú domy z lepenky a preglejky?

2. Prečo nosia americkí muži tričko pod košeľou?

3. Prečo je indické zlato veľmi žlté a odkiaľ sa tam toľko berie od žien?