Útočná puška Kalašnikov a M-16 sú najjasnejšími a najznámejšími predstaviteľmi rodiny automatických pušiek. V tom istom čase sa AK zrodilo v roku 1949 a Američania boli schopní uvoľniť svoje M-16 až v roku 1964. Ako sa stalo, že jeden z popredných vojenských odvetví sveta v tejto veci zaostával za ZSSR a dokonca aj Nemeckom o viac ako desať rokov?
Nie je také ľahké povedať, kto bol vlastne prvý v otázke vytvorenia automatickej pušky pre armádu. Keďže v skutočnosti tu ani sovietska AK, ani nemecká StG neboli priekopníkmi. Myšlienka automatickej pušky sa objavila v druhej polovici 19. Vtedy sa objavili prvé prototypy pušiek so zásobníkom so schopnosťou viesť automatickú paľbu. Pre celkovú náročnosť nedokonalosti konštrukcie a nedostatočný rozvoj výroby však o nejakej sériovej výrobe takýchto zbraní nemohlo byť ani reči. Napriek tomu sa experimenty na vytvorenie automatickej pušky aktívne vykonávali až do prvej svetovej vojny vo všetkých popredných priemyselných krajinách.
V roku 1917 vytvoril americký dizajnér John Moses Browning experimentálnu automatickú pušku „Browning Automatic Rifle“. Americký BAR však po množstve vylepšení zaujme medziľahlú pozíciu v klasifikácii medzi automatickou puškou a ľahkým guľometom. Približne v rovnakom čase bola v Ruskej ríši vytvorená experimentálna automatická puška Fedorov - jeden z najúspešnejších plnohodnotných predstaviteľov rodiny automatických pušiek. Viac pozornosti sa bude venovať vývoju tejto rodiny zbraní v ZSSR. V roku 1936 sa teda zrodil skúsený ABC-36. V predvojnovom období bolo veľa príkladov takýchto zbraní. Všetky tieto automatické pušky sa však veľmi líšili od tých, na ktoré sú moderní ľudia zvyknutí. Preto je dnes zvykom odkazovať ich na podmienenú „prvú generáciu“.
Vývoj nápadu pokračoval až do druhej svetovej vojny. Kvôli nedokonalosti automatických pušiek však väčšina krajín stále používala staré pušky so zásobníkom. Určitým kompromisom medzi nimi a zbraňou budúcnosti sa stali takzvané samonabíjacie pušky: SVT-40 v ZSSR od roku 1938, M1 "Garand" v USA od roku 1936, Gever-43 v Nemecku od roku 1943. ZSSR bol zároveň na začiatku 2. svetovej vojny krajinou s najväčším podielom samonabíjacích pušiek v armádnej prevádzke. Apoteózou prvej generácie automatických zbraní bola nemecká StG-44, ktorá sa narodila v roku 1943.
Hlavnou ťažkosťou pri vývoji automatickej pušky od 19. do konca prvej polovice 20. storočia bolo prispôsobenie starých nábojových kalibrov zásadne novej konštrukcii. Vývoj automatických palebných systémov bol priamo spojený s vývojom unitárneho náboja. Inžinieri všetkých krajín neprišli okamžite na myšlienku, že automatické zbrane by nemali používať veľké kalibre. Trvalo takmer 50 rokov, kým automatizácia prešla od pokusu o používanie 7,9-9 mm kaziet na používanie 7,62 a 5,45-5,56 mm kaziet. Na tohto inžiniera teda mysleli až do konca druhej svetovej vojny.
Útočná puška Kalašnikov z roku 1949 znamenala začiatok druhej generácie automatických pušiek. To všetko však neznamená, že ich automatické zbrane neboli vyrobené v Spojených štátoch. Jediný rozdiel bol v tom, že až do roku 1964 v Amerike vytvárali vzorky prvej generácie alebo vzorky na rozhraní dvoch generácií. V roku 1944 sa v USA objavila automatická puška T20 založená na samonabíjacej puške M1 Garand a AR-10 bola vytvorená v roku 1954 a automatická puška M14 v roku 1957. Nedá sa teda povedať, že celý ten čas (až do roku 1964) Spojené štáty americké nemali vlastné samopaly.
>>>>Nápady na život | NOVATE.RU<<<<
Pokračujte v téme, prečítajte si o prečo nosili nemeckí vojaci pištoľ na ľavej strane a Rusi na pravej strane.
Zdroj: https://novate.ru/blogs/280621/59564/
JE TO ZAUJÍMAVÉ:
1. Prečo sa na amerických predmestiach stavajú domy z lepenky a preglejky?
2. Prečo nosia americkí muži tričko pod košeľou?
3. Ochráni voda pred výstrelmi, ako je to zobrazené vo filmoch?