Objekt SG-3 alebo „Kola experimentálna referenčná superhlboká studňa“ sa stal najhlbším vývojom na svete. V roku 1997 sa zapísala do Guinessovej knihy rekordov ako najhlbšia ľudská invázia do zemskej kôry. K dnešnému dňu je studňa dlhé roky zakonzervovaná. Na aké účely teda vznikol, aké sú jeho hlavné znaky a prečo sa dnes už nevyrábajú?
Začiatkom 20. storočia ľudia nahromadili pôsobivú batožinu vedomostí o vrstvách zemskej litosféry. V 30. rokoch 20. storočia bol v Európe vyvŕtaný vôbec prvý vrt s hĺbkou 3 km. Začiatkom 50. rokov 20. storočia bol stanovený nový rekord – 7 km. Začiatkom 60. rokov 20. storočia bol v USA spustený projekt skúmania zemskej kôry a jej plášťa. V rámci projektu Mohol sa zámorskí vedci pokúšajú prevŕtať zemskú kôru pod Tichým oceánom. Už v roku 1966 však pre praktické spory a problémy s financovaním bola iniciatíva zošrotovaná. A tu Sovietsky zväz vstupuje do arény štúdií o zemskej škrupine. V roku 1968 bol na miesto budúceho najhlbšieho vrtu vyslaný geologický prieskum. Po ďalších 2 rokoch je položená studňa.
Ak by Američania dokázali ísť 3,2 km hlboko pod dno svetového oceánu, sovietski vedci si dali za úlohu navŕtať aspoň 15 km. Vŕtanie superhlbiny Kola sa začalo 24. mája 1970 v Murmanskej oblasti. Prieskum ukázal, že hrúbka kôry v mieste vŕtania bola asi 20 km. Vedcov zaujímalo, či sa im podarí dostať do horných vrstiev zemského plášťa.
V čase, keď sa vŕtanie začalo, mali sovietski geológovia skutočne obrovskú batožinu teoretických vedomostí o štruktúre Zeme, nahromadených za desaťročia vedeckej práce. Akonáhle však „Kolskaya“ išla o 5 km hlbšie, údaje získané z miesta začali ísť na pozadí všetkých teoretických výpočtov. Napríklad sa ukázalo, že sedimentárna vrstva zeme je o 2 km väčšia, ako sa predpokladalo. Vrstva žuly sa ukázala byť veľmi tenká - iba 2-3 km namiesto predpokladaných 12. Aj teplota sa správala „nenormálne“: namiesto očakávaných 100 stupňov Celzia v hĺbke 5 km bolo 180 – 200 stupňov.
S každým ďalším kilometrom robili sovietski vedci viac a viac objavov, z ktorých každý doslova „roztrhol šablónu“ svetovej geológie. Takže fosílne pozostatky planktónu sa našli vo vzdialenosti 6 km. Takýto objav nikto nečakal. To znamenalo, že život na Zemi vznikol oveľa skôr, ako svetová veda verila až do roku 1970. Fosilizovaný planktón žil asi 500-800 miliónov rokov po vzniku planéty. Vďaka objavom v SG-3 museli biológovia revidovať evolučné modely, ktoré sa dovtedy vyvinuli.
V hĺbke 8 km sa našli stopy zemného plynu a ropy. Tento objav obrátil naruby aj staré teórie o vzniku spomínaných minerálov. Sovietski vedci tam totiž nenašli jedinú stopu organického života. To znamená, že ropa môže vznikať nielen „organickou metódou“, ale aj tou anorganickou. V dôsledku toho bola hĺbka studne 12 262 metrov, s priemerom hornej časti 92 cm a priemerom spodnej časti 21,5 cm. Vŕtanie na Kolskej pokračovalo až do roku 1991, keď pád ZSSR ukončil jedinečný vedecký projekt.
>>>>Nápady na život | NOVATE.RU<<<<
Po zničení Zeme Sovietov fungovala superhlbina Kola ešte niekoľko rokov. Prišli sem aj zahraniční geológovia z USA, Škótska a Nórska. V dôsledku nedostatku financií na projekt sa však v roku 1994 na studni vyskytlo niekoľko nehôd, po ktorých bolo rozhodnuté, že zariadenie bude zatvorené a zakonzervované. Vedecké údaje získané vďaka projektu ZSSR obrátili pohľad modernej vedy na mnohé veci v rôznych oblastiach. Objavy v oblasti podzemných poklesov teploty prinútili vedcov zamyslieť sa nad možnosťou využitia geotermálnej energie v budúcnosti. Za posledných 27 rokov sa vo svete neobjavil ani jeden podobný projekt. Predovšetkým preto, že tak v bývalých sovietskych republikách, ako aj v západných krajinách sa financovanie vedy od konca studenej vojny veľmi zhoršilo.
Ak sa chcete dozvedieť ešte zaujímavejšie veci, mali by ste si prečítať, čo to je. Sadrová baňa Novomoskovsk: ako sa v regióne Tula objavilo celé podzemné mesto.
Zdroj: https://novate.ru/blogs/040621/59244/
JE TO ZAUJÍMAVÉ:
1. Prečo sa na amerických predmestiach stavajú domy z lepenky a preglejky?
2. Prečo nosia americkí muži tričko pod košeľou?
3. Prečo v ZSSR vyrábali sklenené gule, ktoré chceli deti hrať na dvoroch